Šesťtisícové mestečko Hainburg má raritu. A to je to počet hradov. Hainburg ma okrem hradu Heimenburg na Schlossbergu, aj hrad Röthelstein.
Röthelstein (známy tiež ako Rottenstein alebo Rotenstein) stojí na 30 metrov vysokom skalnom brale nad Dunajom.
Irnfried von Rötelstein
Okolo roku 1170 (presný dátum nie je známy) vybudoval „Irnfriedus de Heimenburg“ svoje pánske sídlo na Dunajom obmývaných skalách a prehlásil sa za „dominus Irnfriedus de Roetilnstein“. Pochádzal z rodu Sonnenbergerovcov (príbuzný od Kuenringovcov) a patril v 12. a začiatkom 13. storočia k významným babenbergovským ministeriálom (šľachtickí krajinskí páni) na východe Dolného Rakúska.
Hrad v priebehu storočí niekoľkokrát zmenil majiteľov. Rotenstein slúžil ako hraničný, strážny hrad, o čom napovedá jeho strategická poloha nad Dunajom oproti hradu Devín na úpätí stolovej hory Braunsberg. Röthelsteinovci z výhodne umiestnenej pevnosti kontrolovali obchodné lode po Dunaji a rybolov.
Páni z Rotensteinu
V roku 1248 bol bol pod menom „Liutwin de Rotenstein“ v spisoch zaznamenaný posledný pán z rodu Sonnenberg - Rötelsteiner. Potom nasledovali páni Stuchsen (písomná zmienka z r. 1272) a Haslauer (až do roku 1306). V roku 1318 predal Ulrich von Dachsberg hrad krajinským kniežatám.
Habsburgovci pridelili nasledujúce dve storočia hrad Rotelstein a panstvo hradu, ktoré zahŕňalo Stadthof (Götzenhof na severovýchodnom rohu mesta Hainburg) a mnoho ďalšieho majetku, do léna rôznych šľachtických rodín, ako boli rodiny Streifing, Enzersdorfer a Missingdorfer. Pre šľachticov bol zaujímavá strategická poloha panovaním nad hranicou Uhorska, výnosov z hospodárenia v lužnom lese, poľovníctva, rybárstva a kompy do Devína.
Z 15. storočia sú záznamy o jeho majiteľovi Wilhelmovi von Enzersdorfovi, ktorý hrad dostal do léna od vtedy len 13-ročného habsburského panovníka Albrechta V. Okrem hradu mu patrila aj osada Rotenstein a podliehal mu aj prievozník, ktorý dopravoval ľudí na druhý breh do Devína.
Wilhelm chcel odobrať mestu Hainburg právo rybolovu v nivách okolo Rotensteinu, a keď sa mu mesto postavilo, vyhrážal sa násilím. Na podnet Hainburgu do sporu zasiahla vyššia moc z Viedne a tá rozhodla v prospech Hainburgu. Napriek tomu sa hainburskí mešťania dlho báli priblížiť k hradu, lebo vedeli, že v okolí na nich číha zlostný hradný pán.
Uhorské vojny - "Hrad lúpežných rytierov"
Východ Rakúska a panstvo Rotelsteinu boli postihnuté vojnovými stretmi Habsburgovcov a Uhrov. Prebiehajúci konflikt ohrozoval životy obyvateľov malej osady, farmy a hradu, ktoré boli niekoľko krát spustošené. V roku 1451 prenechal cisár Fridrich III. mestu Hainburg na dobu neurčitú správu katastra nehnuteľností a základnú pečať obce Rotenstein. Majetky panstva Rötelstein odovzdal do správy mesta Hainburg.
Ďalší hradný pán, Wenko von Ruckenau, nemal dobrú povesť. Bol to lúpežný rytier, známy pod menom Ledvenko. Spolu s druhom v zbrani Pankratzom von Gaicz založil lúpežný štát.
Usadil sa vo východnom pohraničí, zriadil na Dunaji pri Rötelsteine a v obci Hof an der March pevnôstky (tzv. tábory), z ktorých so svojou žoldnierskou bandou vykonával výpady do okolia a na žoldnierskych lodiach prepadával lode na Dunaji. Vymáhal platby, okrádal, plienil a zavádzal dane. Jeho pole pôsobnosti siahalo z Moravského poľa až do blízkosti Viedne.
Tieto lúpežné a násilné aktivity priniesli Rötelsteinu v nasledujúcich storočiach prívlastok "hradu lúpežných rytierov". V roku 1458 dobili žoldnieri arcivojvodu Albrechta VI. tábory, viac ako 500 lúpežných žoldnierov bolo pochytaných, privezených do Viedne, kde bola časť popravená a časť hodená do vezenia v Korutánskej veži (Kärntner Turm).
Počas vojnového ťaženia uhorského kráľa Mateja Korvína bol Rötelstein poškodený.
Posledný držiteľ hradu gróf Peter zo Svätého Júra a Pezinku v roku 1511 odovzdal mestu Hainburg pevnosť Rötelstein so všetkými náležitosťami, s výnimkou rybolovu, lovu a prievozu. Tie daroval Devínu. Hrad bol už v tom čase zničený.
Demolácia hradu
V čase dobytia Hainburgu v 16. storočí hrad obsadili Turci, neskôr pustol a bol rozobraný na stavby v meste a okolí. V roku 1693 mesto predalo prešporskému staviteľovi Roßbeitnernovi kamenné kvádre z hradu Rötelstein. Hrad bol zrútený a všetko ostatné, čo bolo použiteľné bolo rozobrané a znovu použité.
Kamenné kvádre boli zanechané na miestach, kde ich bolo ťažko odstrániť, alebo kde bolo nebezpečenstvo zrútenia, ako boli stĺpy alebo časti schátranej hradnej veže. Zostalo veľa malty, sutiny a trosiek, ktoré kompletne pokrývali pôvodnú úroveň terénu.
Ako poukazujú záznamy z katastra, v nasledujúcich storočiach hospodárili Hainburčania na poliach, lúkach a viniciach panstva Rötelstein.
Potom sa stopa Rötelsteinu stratila v záznamoch, trosky hradu boli zarastené lužnými lesmi, príbehy lúpežných rytierov a legiend boli pokryte popínavými rastlinami a vyhľadávané už len pútnikmi, kým hrad neprebudila zo spánku "Šípkovej Ruženky" pracovná skupina Schlossberg.
Dnešné ruiny sú zvyšky z vonkajšieho múru a palácovej steny. Od roku 2005 tu prebiehajú aktivity pod vedením pracovnej skupinySchlossberg.
Zdroj: AGS - Burg (-Ruine) Rötelstein